..september nás obaľuje

do studených obväzov

modrých rán a sivých večerov

do tváre sa kruto vrýva

a mladosť pomaličky pomaly

do diaľavy kríva..

Na jeseň

Jeseň prináša beznádej..

slnko si šúcha

svoje skrehnuté prsty

a zaťatými päsťami búcha

do modrej trsti

nebeskej

naťahuje si vlnené rukavice

bielych oblakov

a ja sedím na lavičke

pod broskyňou

ktorá sa vo vánku

hladko kĺže

zo strany na stranu

a vtákom vôňou luže

že pre nich má ešte dajakú potravu

na tvári ma hreje

vyšľahaný žĺtok z nebies

potichu si prižmúrim oči

a pokúšam sa v duchu preniesť

do tej bielej rakety na kolotoči

cirkusu čo k nám

vždy na jeseň zablúdil

aké krásne je byť dieťaťom

byť dospelým len v núdzi

udupaná tráva

sa už ani neunúva

znova povstať

a vtáky vyhrávajú ospalým ľuďom ako mne

podľa toho poznať

že nás pripravujú na jeseň

ich tohoročné posledné poslanie

ľahký vánok

lístie prehadzuje

lenivo do sŕdc ľudí

smútok duje

strapce hrozna oblizuje

ako žltý šupinatý had

kým lesknúce sa vinice

osladzujú celý sad

obťažkaný ich plodmi

utekám schodmi pivnice

do krčahu ešte mušt nabrať

vzduch príjemne ochladol

balzamuje rozdráždené pľúca

ktoré musia

po tropickom lete osamieť

a na zimu privyknúť

na ľadovú sieť

pokory, ticha a roztopených sviec.

Zas prší

večerný súmrak zakryl deň

no ty si smutná asi práve preň

tak to už raz chodí

tieň pustatinu dažďom kropí

po celú noc klopká do okien

kaluže sa potiahli kruhmi a oblúkmi

deň už nie je viacej náš

vnútri je ešte viac neútulne a mĺkvo

srdce čo ti cez deň trocha vzbĺklo

ti uhasil dážď.

Čas uplýva a ona nechodí

Stojím na lúke v príkroví,

smutná noc zahalila les

z diaľky na mňa civí opustený pes

čas uplýva a ona nechodí

uvoľňujem golier aby povolil,

zmáčajúc dlane v jazere

koľko samoty si do nich naberiem?

čas uplýva a ona nechodí

vyzliekam košeľu ktorú som prepotil,

z dediny znie rinčanie vína

a dymová clona od komína

čas uplýva a ona nechodí

už ani sove čakanie dobre nerobí,

dáma zíva únavou

sledujúc mračná nad hlavou

čas uplynul a ona nechodí

už sa tu viac čakať na ňu ani nehodí

augustový vzduch ma stíska

ťažkosť tlačí zblízka

srdce bolesťou výska

čas uplýva a ona nechodí

pripadám si ako Pyramos v príkre

čakajúci na svoju Thisbé

tá však ukrytá v jaskyni bola

zatiaľ čo moja, iba v náručí iného stoná

dnes sa asi žiadna nová láska nezrodí,

hľadím na triesku v mojej dlani

už ma mesiac vábi v spaní

čas uplýva a ona nechodí

zrazu sa nebo kvapkami prelomí

a mňa zviera úzkosť

viečka očí privreli smútok

srdce mi spadlo do vody

a ona stále nechodí

v mlákach

na ceste domov

sa zrkadlí objatie mliečnou lunou

ktovie

čo mi z tej noci raz zostane,

nie viac ako trieska

zarytá do dlane.

Zhasnuté

Srdcervúce

prsia sa v daždi skvúce

plameň horúčavou vyžaroval

pukotal a tancoval

zmenil sa v zdržanlivý, mierny úsmev

líca slané

prižmúriš oči nevyspané

hluchonemá

tlkot srdce nemá

zvieratko týrané a zviazané

clivo a úzko

naťahuješ ruky kŕčovito

objatie je len prázdne puzdro

večné sľuby len biely zvitok

bez čitateľného písma

podozrievavá a prísna

pridusené vzlyky

ramená zvláštne krčíš

potláčaš bolesť zo zvyku

a vonku stále prší.

Poobede

v bodkovaných šatách na deke

len bosé nôžky ti šteklí tráva

to sa vílam často stáva

krídla mávaš napäté

odlož si ich a dakde schovaj

ležíš celá krásne smotanová

posledné plaché lúče slnka

ti maľujú ruže na lícach

a škrabkajú pleť

skloním si hlavu

a priložím nos k tvojim ústam

vánok ti prehadzuje ofinu

a tvoje modrasté oči žiaria

aj keď ich máš prižmúrené

aj keď sa raz pominú.

Pehy

pre tvoje pehy

si básnici už po stáročia

duše do atramentu namočia

stavajú ti pomníky

čmárajú medzi strofy

malé domčeky a komínky

v poznámkach pod čiarou

však zamlčia

že vieš byt aj náladová

a dosť náročná

páperové vlásky

ti zakrývajú kruhy a vrásky

obopínajú tvoje belasé oči

visia nad viečkami

hĺbavé údolia

pretkané slzavými riečkami

slané brázdy sĺz

po neznámych,

palivá vôňa

horúcich pŕs

ktorá zoderie nozdry

a kradne dych

pehy na čele

na nose, na lícach

tvár je nimi pokreslená

len na ústach

ako motýľ prilepená

prosba nevyslovená

prosba nemá..

prosím zostaň a spoznaj ma

básnik však opäť odchádza

a zapína si kabát do dažďa

M.

Ďalší september

dnes nikam nejdem

budem tu sedieť

a počúvať tlkot hodín

dívať sa na oblohu

a staré články z novín

na unavené zvieratá

a vyschnuté lístie letných krovín

na deti idúce do školy

ako ja kedysi

tá istá hrboľatá cesta

krivá

ako ten čas letí

zase si ďalší september lenivo zíva..