Autor: theodor71

Vo vlaku vlakom na juhu blúdim cez Štúrovo za prácou tváre dotrhaných ľudí pracujúcich a iných chudákov vypáchnuté kupé ako zo starých filmov hľadím na vyšúchané koľajnice pomaly si hrdza sadá na lístie pokrivená cesta – cesta zablatená zabudneme ďalší kúsok nášho detstva ďalší sen sa zatúla do stratena šupiny na hladine […]

Na brehu stojím na brehu a spomínam na detstvo dávne ako kedysi na matkinu nehu a strechu z otcových ramien vietor mi smutne rukou do tváre mávne už sme sem viac neprišli už sem viacej neprídeme.. idem domov po zaprášenej ceste ako stokrát pred tým ma vôňa obilia pomaly nesie k zvuku podvečerných zvonov všetko raz skončí vôňa čerstvo opratých perín v […]

..september nás obaľuje do studených obväzov modrých rán a sivých večerov do tváre sa kruto vrýva a mladosť pomaličky pomaly do diaľavy kríva.. Na jeseň Jeseň prináša beznádej.. slnko si šúcha svoje skrehnuté prsty a zaťatými päsťami búcha do modrej trsti nebeskej naťahuje si vlnené rukavice bielych oblakov a ja sedím na lavičke pod broskyňou […]

Lívia Ľalie krásou mýlili podobali sa mojej Lívii voňala kvetnou nedeľou keď pri mne útlo sedela. v jej očiach svieti krásny deň slnce jej do vláskov nasypem pehy si na líčka rozliala pery si bozkami zohriala marhuľovo sypko sladučko tak chutí jej bosé telíčko jej modré oči v diaľave chladia jej ústa páľavé Lívia telíčkom malá je dni sa podobajú […]

..na miesto srdca iba pusto prázdne preto sa o tebe píšu iba smutné básne.. M do hĺbky tvojich viečok napadal biely piesok rozsýpaný slnkom za brieždenia srdce poplietol keď ešte deň s nocou zápasí o to kto je kto a na vlasy ti zlatú korunu nasadí sú tri stupne nelásky: .ľúbiť malo .neľúbiť .neľúbiť ako Marcela srdce hlúpe stráca […]

Jej Meno ..vyslov ho a povedz „jedno meno večná bolesť“ neutíchajúca nikdy nespí trpiaca prosiaca majúca povesť: „veľa nenosiaca“ znudená nevedomá surová studená vyprahlá Marcela. Jesene s Marcelou krásna a snedá marhuľová slnce sa do perín schová a na nás sa díva ako ja zapadám do jej lona a ona.. ticho dýcha jesenné […]

„..láska rozseknutá napoly prečo som tebou tak trestaný? nebo posiate hviezdami nie je tak krásne ako ty..“ 1. Úvod ..nebo nie je, nie je tam hore Monika je nebo moje odišla no možno, že svieti v oranžovej oblohe ako slnko hreje ma mlčí a žiari a smeje sa žiaľ sám nikdy nepominie preto tu teraz a povinne na ňu veršami spomínam… […]

Čiarky na perách Nič nevraví snehová pleť posiata sinkami a ja ako neznalý majúc smäd pritlačím si tvoje pery ako vankúšiky utkané z vanilkovej peny a zo sna horúce v takýchto nociach vôbec už necítim mrazivý vietor v kostiach celé telo poľaví a zaleje šťava z tvojich úst všetko prestalo bolieť nič už nie je len ty a mesiac svieti v mŕtvej noci a stále fúka […]