Na brehu stojím na brehu a spomínam na detstvo dávne ako kedysi na matkinu nehu a strechu z otcových ramien vietor mi smutne rukou do tváre mávne už sme sem viac neprišli už sem viacej neprídeme.. idem domov po zaprášenej ceste ako stokrát pred tým ma vôňa obilia pomaly nesie k zvuku podvečerných zvonov všetko raz skončí vôňa čerstvo opratých perín v […]
Pokračovanie článku